História kaštieľa v Nitrianskej Blatnici

Link na dole uvedený text

​

Podľa historických prameňov vzťahujúcich sa na Nitriansku Blatnicu na území dediny začiatkom 15. storočia existovalo opevnené sídlo označované ako „fortalitium“ alebo „castellum“. Majiteľov stredovekého opevneného kaštieľa v poslednej dobe v monografii obce podrobne spracoval Ján Lukačka, z ktorého textu som vychádzal. Začiatkom 15. storočia sa novými majiteľmi dediny stali šľachtici z Ludaníc. V rokoch 1403 – 1404 sa zaplietli do vzbury proti Žigmundovi Luxemburskému, čo bol dôvod zhabania ich sídiel v Ludaniciach a Nitrianskej Blatnici. Panovník obe stavby za 2 000 kôp českých grošov udelil Poliakovi Doninovi zo Skrzynna. V roku 1412 vládca šľachticov z Ludaníc omilostil, ale založené majetky si museli vykúpiť od Donina. 1 000 kôp grošov na odkúpenie „castella“ v Blatnici už nemali, a preto ho Donin užíval naďalej a v roku 1430 ho prenechal svojmu príbuznému Stiborovi ml. zo Stiboríc. V roku 1434 beckovský hradný pán za 1 500 zlatých založil panstvo Štefanovi zo Šalgoviec. Posledná zmienka o „castelle“ vznikla 27. apríla 1437, kedy Žigmund daroval kaštieľ a príslušné panstvo svojmu dlhoročnému radcovi a familiárovi Michalovi zo Zendu.1 Od druhej polovice 15. storočia sa až do konca stredoveku nezachovali žiadne písomné zmienky o existencii nejakej šľachtickej stavby v dedine. V skúmaných prameňoch z obdobia prvých dvoch tretín 16. storočia sa rovnako nezmienili o nejakej stavbe na území Nitrianskej Blatnice, ktorá sa medzitým rozdelila medzi viacerých šľachtických vlastníkov a časť tvorila súčasť hradného panstva Levice a druhá hradného panstva Revište. Práve s vývojom vlastníckych pomerov zmienených domínií úzko súvisel vznik novej rezidencie buď na mieste 1 LUKAČKA, Ján. Nitrianska Blatnica v stredoveku. In TRSŤAN, Drahomír (ed.). Nitrianska Blatnica. Nitrianska Blatnica : Obec Nitrianska Blatnica, 2010, s. 32, 33. 61 stredovekej stavby alebo s použitím jej pozostatkov, čo však na základe prameňov nebolo možné určiť. Po vymretí rodu Čech z Levíc (alebo Lévai) začiatkom druhej polovice 16. storočia pripadli Levice do rúk uhorského kráľa Ferdinanda I., ktorý hrad 13. septembra 1560 daroval sedmohradskému vojvodovi Štefanovi Dobóvi (∗1505 †1572) a jeho bratom. K panstvu na území Nitrianskej stolice patrili podiely v Nitrianskej Blatnici, Krtovciach a Šarluške (dnes Lužany). V Nitrianskej Blatnici na rozdiel od iných lokalít nenapísali, že by sa tu nachádzala nejaká stavba.2 Rovnako sa žiadny objekt neuvádzal ani v listine Ferdinanda I. z 20. novembra 1563, ktorou potvrdil vlastníctvo panstva Revište pre bratov Mikuláša a Gabriela Dóczyovcov. K hradu ležiacemu v Tekovskej stolici podobne ako v prípade Levíc v Nitrianskej stolici prináležali podiely v dedinách Nitrianska Blatnica, Šarluška a Krtovce.3 Majitelia Revišťa a Levíc mali svoje vlastné rezidencie a neprejavovali záujem o výstavbu novej v Nitrianskej Blatnici. Situácia sa zmenila, keď 29. júna 1564 na hrade Seredné (dnes Ukrajina) Štefan Dobó v prítomnosti zástupcov Spišskej kapituly daroval podiely v Nitrianskej Blatnici, Krtovciach a Šarluške svojmu synovcovi Ladislavovi st. Zelemérimu a jeho dedičom obojeho pohlavia. Dobó darovanie odôvodnil tým, že Zeleméri bol Osmanmi vyhnaný zo svojich pôvodných rodových majetkov a v čase Dóbovho zajatia v Sedmohradsku stúpencami kráľovnej vdovy Izabely bránil strýkove majetky a z Dobóvho kaštieľa v Pavlovciach nad Uhom v Užskej stolici vyhnal Izabeliných prívržencov. Zeleméri si neskôr nechal potvrdiť listinu 16. marca 1569 kráľom Maximiliánom vo Viedni. 4 Ladislav st. Zeleméri patril medzi popredných protiosmanských veliteľov a minimálne od roku 1574 zastával post administrátora príjmov ostrihomského arcibiskupa.5 Príjmy používal hlavne na vybudovanie pevnosti v Nových Zámkoch, a preto sa mohli stať jeho majetky cieľom lúpežných prepadnutí Osmanov. Z toho dôvodu Rudolf 5. februára 1583 povolil ostrihomskému županovi a administrátorovi príjmov ostrihomského arcibiskupstva Zelemérimu prebudovanie dvoch Ladislavových kúrií, jednej v Nitrianskej Blatnici a druhej v Borši v Zemplínskej stolici, na opevnené kaštiele.6 Z povoľovacej listiny by sa dalo vydedukovať, že medzi rokmi 1569 – 1583 vznikla v Nitrianskej Blatnici kúria a potom opevnený sídelný areál. Po smrti Ladislava st. Zelemériho sa 29. januára 1592 vykonalo rozdelenie „domu a kamennej kúrie“ v Nitrianskej Blatnici a príslušných podielov v dedinách Nitrianska Blatnica, Krtovce, Šarluška, Šalgovce, Horné Otrokovce, Behynce (dnes miestna časť Veľkých Ripnian) a Mošovce (dnes miestna časť Považian) v Nitrianskej stolici medzi jeho synov a širšie príbuzenstvo. Dolnú časť (asi myslené prízemie) „kamennej kúrie“ dostal Štefan Zeleméri, a hornú časť (asi myslené poschodie) Ladislav ml. Zeleméri, pričom brána, pivnica pod domom a kaplnka ostanú spoločné. „Majerský dom“ (môže ísť o predchodcu neskoršieho dolného kaštieľa) dostali synovia nebohej dcéry Ladislava st. Anny Zelemériovej Ladislav a Peter Forgáchovci. Ešte pred podpisom dohody sa Ladislav ml. vzdal vydelenej hornej časti „kamennej kúrie“ v prospech svojej sestry Kataríny Zelemériovej a jej manžela Jána ml. Bossányiho.7 Bratia Štefan a Ladislav ml. Zelemériovci po sebe nezanechali žiadnych mužských potomkov, a preto sa o ich rezidenciu začali zaujímať Dóczyovci, keďže boli spoluvlastníkmi podielov v dedine. Dóczyovci pri nadobudnutí zjavne nerešpektovali oprávnené majetkové 2 Magyar Nemzeti Levéltár (ďalej MNL – OL), fond (ďalej f.) Magyar Kancellláriai Levéltár (ďalej MKL), Libri regii (ďalej LR) 3, pagina (ďalej pag.) 653–655. Genealogická tabuľka rodu Dóbo dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/dobo.html. 3 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1563, numero (ďalej no.) 1. NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal III. Pest : Nyomatott Beimel J. és Kozma Vazulnál, 1858, s. 335. 4 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1569, no. 2. 5 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1574, no. 1. 6 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1583, no. 1. 7 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1592, no. 1. MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1609, no. 2. 62 nároky dedičov Zelemériovcov po ženskej línii, čo v priebehu celého 17. storočia vyvolávalo protesty zo strany rodov Forgách a Bossányi. Najprv dostal donáciu na „šľachtickú kúriu v podobe kaštieľa“ v Nitrianskej Blatnici s podielmi v tej istej dedine, Šarluške a Krtovciach 29. júna 1606 od Rudolfa tekovský župan a cisársky radca Andrej Dóczy, syn vyššie spomínaného Gabriela Dóczyho.8 Majetkové podiely vlastnil v dedine aj Andrejov syn Štefan Dóczy, ktoré odkúpil Michal Chery a následne ich predal za tri tisíc uhorských zlatých Imrichovi Dóczymu, bratrancovi Andreja Dóczyho9 Imrich Dóczy si získanie ďalších podielov a polovice „domu alebo šľachtickej kúrie na spôsob opevnenia (fortalitia)“ vynútil násilným obsadením. Neskôr 2. septembra 1609 zástupcovia Nitrianskej stolice potvrdili, že Dóczy za obsadenú polovicu rezidencie v Nitrianskej Blatnici, patriacej Sáre Dóczyovej, vdove po Ladislavovi ml. Zelemérim, zaplatil 6 250 zlatých.10 Imrich sa v snahe získať majetok nezastavil ani predtým, že požiadal Mateja II. o vydanie listiny, ktorou panovník 11. decembra 1609 vyhlásil kúpu podielov Forgáchovcov a Bossányiovcov Michalom Cherym za neplatné.11 Na Imrichove záujmy reagoval tekovský župan a kráľovský pivničiar Andrej Dóczy tým, že si nechal 3. decembra 1609 od Mateja II. potvrdiť staršiu donáciu od panovníkovho brata Rudolfa na „šľachtickú kúriu vo forme kaštieľa“. 12 Imrich Dóczy nakoniec zmenil svoje rozhodnutie a za 5 016 uhorských zlatých predal „celý kaštieľ alebo kamenný dom“ v Nitrianskej Blatnici Michalovi Cherymu a Jánovi Bornemiszovi, čo 21. mája 1611 potvrdili zástupcovia Nitrianskej kapituly.13 Obaja šľachtici si kaštieľ dlho nenechali a po troch rokoch na hrade Šintava 9. júla 1614 Ján Bornemisza predal „celý kaštieľ alebo kamenný dom nebohého Ladislava st. Zelemery postavený na spôsob opevnenia (fortalitia)“ za 5 500 uhorských zlatých hlavnému kapitánovi pevnosti Vác Štefanovi Dóczymu a jeho dedičom obojeho pohlavia. Platnosť predaja si Štefan Dóczy nechal 20. august 1614 potvrdiť od kráľa Mateja II.14 Podľa ďalších listín sa zisk kaštieľa týkal aj Štefanovej manželky Magdalény Thurzovej zo spišskej vetvy.15 Štefana Dóczyho krátko prežil iba syn Adam Dóczy, ktorý zomrel v detskom veku, a preto 3. septembra 1641 nariadil palatín Mikuláš Esterházy kapitule v Nitre, aby „šľachtickú kúriu“ v Nitrianskej Blatnici previedli na synov Jána ml. Bossányiho Michala a Jána Bossányiovcov, Petra a Ladislava Forgáchovcov a Žigmunda Baraniaiho.16 Skutočným vlastníkom kaštieľa ostal iba Michal Bossányi, ktorý si nechal 4. októbra 1641 na hrade Revište potvrdiť od synov vyššie spomínaného Imricha Dóczyho súrodencov Žigmunda, Melichara a Ladislava Dóczyovcov platnosť získaného vlastníctva.17 V polovici 17. storočia bolo zrejmé, že rod Dóczyovcov sa nachádza na pokraji vymretia a o ich majetky sa začala zaujímať vdova po barónovi Štefanovi Hédervárim barónka Alžbeta Eszterházyová (∗1616 †1668). Najprv 14. júna 1648 pred konventom v Hronskom Beňadiku prostredníctvom zástupcu protestovala proti bratom Melicharovi a Ladislavovi Dóczyovcom, že hrad Revište a „kaštieľ“ v Nitrianskej Blatnici založili uhorskému palatínovi grófovi Štefanovi 8 MNL – OL, f. MKL, LR 5, pag. 759, 760. NAGY, Magyarország családai III, s. 335. 9 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1607. MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1609, no. 7. 10 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1609, no. 11. 11 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1609, no. 2. 12 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1609, no. 9. 13 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1611, no. 12. 14 MNL – OL, f. MKL, LR 6, pag. 491–493. 15 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1614, 1615. 16 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1641, no. 9. SZLUHA, Márton. Nyitra vármegye nemes családjai II. kötet L-Z. [CD-ROM]. Budapest : Heraldika Könyvkiadó, 2003, Bossányi, Nagybossányi, nemes és † gróf, ill. Nagybossányi és Nagyugróczi nemes és †báró, ill. Nagybossányi és Kisprónai nemes, tabuľka X. 17 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1641. NAGY, Magyarország családai, s. 335. 63 Draskovichovi.18 Počínanie Alžbety vychádzalo zo stredovekej listiny z roku 1485 o vzájomnom dedení medzi rodmi Hédervári a Dóczy v prípade vymretia jednej alebo druhej strany. Ferdinand III. 5. decembra 1648 uznal platnosť tejto listiny na príhovor Alžbetinho švagra opáta Jána Héderváriho a zároveň potvrdil, že Alžbeta a jej malý syn barón Vavrinec Hédervári majú zdediť Revište a Nitriansku Blatnicu.19 Keďže Vavrinec Hédervári zomrel v detskom veku a posledný mužský príslušník rodu opát Ján Hédervári nemohol mať žiadnych oficiálnych potomkov, Leopold I. 14. decembra 1658 na opátov príhovor prenechal panstvo a hrad Hédervár a kaštieľ v Nitrianskej Blatnici dcére Alžbete Eszterházyovej a nebohého Štefana Héderváriho barónke Kataríne Héderváriovej (†1680) a jej manželovi Jánovi Viczaymu. Zároveň panovník určil, že Alžbeta bude môcť užívať uvedené majetky až do svojej smrti a za prenos dedičských práv zaplatí 40 000 zlatých.20 Alžbeta Eszterházyová žila prevažne v Héderváre a o kaštieľ v Nitrianskej Blatnici nejavila väčší záujem, a preto 5. októbra 1660 polovicu „kaštieľa“ darovala svojmu bratrancovi, rytierovi Zlatej ostrohy a podkapitánovi pevnosti Ráb barónovi Jánovi Eszterházymu (∗1625 †1692). Príbuznému sa odvďačila za finančnú pomoc a iniciatívu pri získaní dedičstva po Héderváriovcoch pre Alžbetu, jej dcéru a zaťa. 21 Pri prevzatí kaštieľa sa však obišli práva Bossányiovcov, ktorí proti prevodu vlastníctva protestovali, ale nakoniec museli pred vplyvným rodom Eszterházy ustúpiť a 26. januára 1688 uzavreli v Bratislave dohodu s Jánom Eszterházym, medzičasom povýšeným do grófskeho stavu. Nový držiteľ Bossányiovcom za skončenie súdnych sporov a ako kompenzáciu zaplatil 3 000 rýnskych zlatých.22 Ján Eszterházy sa chcel usadiť v Nitrianskej Blatnici, a preto nechal opraviť všetky budovy vrátane opevnenia po uzavretí zmluvy s talianskym majstrom Pietrom Spazzo. Na základe dohody z 10. decembra 1666 sa dalo jednoznačne preukázať, že v tomto čase už stáli obidva kaštiele. Spazzo mal za prestavbu dostať 625 zlatých, pšenicu a víno. V priestore „vonkajšieho kaštieľa“ mal urobiť chodbu so stĺpmi a klenbami, nové klenby v dvoch svetliciach na prízemí po pravej strane, novú pekársku pec v kuchárskej komore na ľavej strane a dvojité okno v svetlici, kde bola kedysi kaplnka. Vo „vnútornom kaštieli“ na hornom poschodí sa zaviazal spraviť okenné múry a nový strop v „sále alebo palote“. V oboch kaštieľoch zhotoví nové kachľové pece, komíny, okenné a dverné ostenia. Záchody vo „vonkajšom kaštieli“ iba opraví a vo „vnútornom kaštieli“ vybuduje nové. V oboch kaštieľoch prispôsobí vstupy do krovu. Rovnako očistí fasády oboch kaštieľov a nahodí nové vonkajšie omietky. Môže upraviť aj interiér všetkých miestností oboch kaštieľov, kde bude potrebné urobiť zlepšenia. V novej kaplnke namontuje tiež nové okná. Pri úpravách štyroch bášt štvorcovej formy použije tehly, pričom ak bude nutné, môže niektoré z nich postaviť na novo od základu a ak postačia opravy, vymení alebo doplní poškodené murivo. V rámci opráv bude môcť v interiéri a exteriéri opraviť všetko, čo bude potrebné.23 Po smrti grófa Jána Eszterházyho bola 1. marca 1695 podpísaná dohoda so synom Jána Viczayho Adamom Viczaym o prenechaní kaštieľa Eszterházyho synovi fejérskemu županovi grófovi Františkovi Eszterházymu (∗1670 †1746). Zároveň sa Viczayovci zriekli nároku vykúpiť 18 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1648. Genealogická tabuľka rodu Hédervári dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/heder2.html. 19 MNL – OL, f. MKL, LR 10, pag. 191–195. Genealogická tabuľka rodu Hédervári dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/heder2.html. 20 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1658, no. 20. Genealogická tabuľka rodu Hédervári dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/heder2.html. 21 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1660, no. 1. Genealogická tabuľka rodu Esterházy dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/esterhazy1.html. 22 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1688. 23 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 73, rok 1666, no. 13. 64 kaštieľ od Eszterházyovcov späť. 24 Slobodný a bezdetný František Eszterházy bol posledným rodovým príslušníkom, ktorý sa v Nitrianskej Blatnici v prvej tretine 18. storočia trvalejšie zdržiaval, a preto jeho príbuzní najprv zálohovali panstvo a neskôr ho predali. Po smrti grófa Františka st. Eszterházyho vznikol 9. augusta 1747 podrobný súpis dvoch kaštieľov stojacich v Nitrianskej Blatnici. „Predný kaštieľ“ bol menší a „zadný kaštieľ“ väčší s vežou. Oba objekty obkolesoval plot na spôsob opevnenia. Dvojpodlažný „predný kaštieľ“ mal dĺžku 30 siah a šírku štyri siahy. Šindľová strecha sa nachádzala v zanedbanom stave. Na hornom podlaží po celej dĺžke kaštieľa existovala chodba s ôsmimi zasklenými oknami. Súčasť podlažia schodiska tvorila svetlica s tromi sklenenými oknami, pričom uvedená svetlica bola spolu s chodbou zaklenutá a podlahu tvorili tehly. V svetlici jestvovala aj obyčajná zelená kachľová pec. Na poschodí ďalej zapísali dve svetlice s tehlovou dlážkou, doskovým zanedbaným stropom a dvomi oknami v každej z nich. Z bližšie neurčenej svetlice sa po drevenom schodisku vystupovalo do krovu. Ďalej sa pri schodoch na dolné podlažie rozprestierala svetlica s dvomi zasklenými oknami, obyčajnou zelenou kachľovou pecou, doskovým stropom a tehlovou dlážkou, kde momentálne býval panský špán. Hneď vedľa nej stála malá zaklenutá svetlica s jedným oknom a tehlovou dlážkou. Z nej sa ďalej prešlo do veľkej svetlice nazývanej kuchyňou s jedným oknom, tehlovou dlážkou a doskovým stropom. Ďalej sa šlo do inej zaklenutej veľkej svetlice s dvomi oknami a tehlovou dlážkou, ktorá podobne ako dve nasledujúce svetlice slúžila ako skladisko. Na dolnom podlaží sa rozprestierala podobná chodba ako na poschodí s deviatimi oknami bez skla. Vo vonkajšej časti prízemia v rohu oproti východu boli dve svetlice s malým pitvorčekom s doskovou podlahou. Ďalej sa tu zostupovalo do pivnice pod kaštieľom, slúžiacej na uskladnenie záhradných vecí. Keď sa prešlo bránou kaštieľa na západ, prišlo sa k väzeniu a dvom stajniam pre štrnásť obyčajných koní. V kaštieli na vnútornej strane smerom na západ od stredovej prejazdovej brány bola veľká zaklenutá kuchyňa s jedným oknom. Odtiaľ východným smerom jestvoval sklep s lisom na víno, kedysi slúžiaci ako kaplnka s dvomi oknami bez skla. Dvojpodlažný „zadný kaštieľ“ bol dlhý pätnásť siah, široký desať siah a jeho veža vysoká dvanásť siah. Šindľová strecha sa nachádzala v prostrednom stave. Na hornom podlaží sa v strede rozprestierala prázdna desať siah dlhá a tri siahy široká palota s desiatimi postrannými svetlicami. Všetky miestnosti mali tehlové dlážky a zaklenuté stropy. V nich existovali trojité zelené jednoduché kachľové pece, tri zamrežované okná, šesť zasklených okien a ostatné bližšie počtom nešpecifikované okná bez skla i mreží. Z pitvora v strede kaštieľa viedli drevené schody do veže, ale na prízemie sa chodilo po kamenných schodoch. Na prízemí zapísali pitvor, kuchyňu, prázdnu desať siah dlhú a tri a pol siahy širokú palotu. K tomu prislúchalo ďalších deväť zaklenutých svetlíc s tehlovou dlážkou, kde spolu videli tri zasklené a zamrežované okná, zvyšné bez skla a bez mreží. Pod kaštieľom sa rozkladala veľká jedenásť siah dlhá a tri a štvrtinu siahy široká pivnica. V areáli kaštieľov existovali dve studne. Vedľa kaštieľa sa západným smerom rozprestierala slivková záhrada, kde bola studňa a nad ňou miestnosť na sušenie sliviek. Od chrbta kaštieľa existovala ovocná záhrada s viacerými druhmi stromov. Smerom na východ od kaštieľa sa rozkladala ďalšia záhrada s rôznymi stromami.25 Po smrti Františka Eszterházyho prešiel kaštieľ do rúk jeho vzdialenejšieho príbuzného cisársko-kráľovského komorníka, radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady, rytiera Zlatej Ostrohy grófa Karola Eszterházyho (∗1723 †1757).26 Gróf v kaštieli vôbec nebýval o čom svedčí aj jeho stav a prázdne miestnosti. Inventár kaštieľov z Karolových čias z roku 1754 sa pri opise 24 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 68, rok 1695, no. 39. Genealogická tabuľka rodu Esterházy dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/esterhazy1.html. 25 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1747. 26 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1753. Genealogická tabuľka rodu Esterházy dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/esterhazy1.html. 65 „dolného kaštieľa“ v podstate zhodoval s popisom z roku 1747 a aj využitie zostalo takmer rovnaké. Doplnili, že v strede dvora medzi oboma kaštieľmi bola fontána v hornom kamennom ohradení s erbom Zelemériovcov. Vstup do druhého kaštieľa bol cez trojpodlažnú vežu. Spodné podlažie „horného kaštieľa“ začínalo od východu dve siahy dlhou a dve a pol siahy širokou komorou, ku ktorej sa pripájala dve a pol siahy dlhá a dve siahy široká svetlica. Pri nej bol dve a pol siahy dlhý a dve siahy široký pitvorček s vedľajšou dve a pol siahy širokou i dlhou kuchyňou. Z pitvorčeka sa vchádzalo do spodnej desať siah dlhej a tri a pol siahy širokej paloty. Z východnej strany paloty sa rozprestierala tri siahy dlhá a dve siahy široká svetlica, potom bola dve siahy dlhá a tri siahy široká komora. Ku komore priliehala ďalšia dve a pol siahy dlhá a dve siahy široká komora. Južná strana prízemia mala tri svetlice a jednu komoru. Komora bola dlhá dve siahy a štyri stopy a široká dve a pol siahy. S ňou susedila tri a pol siahy dlhá a dve a pol siahy široká svetlica, druhá tri a pol siahy dlhá a široká svetlica, a posledná tri a pol siahy dlhá a dve siahy široká tretia svetlica. Všetky miestnosti na prízemí boli zaklenuté. Miestnosti na poschodí mali zdevastované klenby a podobné miery ako miestnosti na prízemí. Strecha sa nachádzala vo veľmi zlom stave a komíny hrozili úplným zrútením. Naproti tomu budova majera bola v dobrom stave.27 Po smrti grófa Karola Eszterházyho investovala do opráv kaštieľa jeho pozostalá vdova grófka Amália Limburg-Stirum (∗1724 †1799). Po istej dobe sa Amália rozhodla o postupné získanie panstva Želiezovce pre seba a svoje deti, a preto 28. februára 1760 založila za 30 000 zlatých kaštieľ v Nitrianskej Blatnici spolu s panstvom na dvadsať rokov radcovi Uhorskej komory Adamovi Rajcsányimu (∗1699 †1766) a jeho manželke Anne Márii Platthyovej (†1765). Amália povolila Rajcsányimu ďalšie úpravy „horného kaštieľa“ a zriadenie pivovaru a pálenice v „dolnom kaštieli“. 28 Pri prevzatí objektov Adamom Rajcsányimi vyhotovili 13. marca 1760 nový popis, do ktorého zaznamenali v prípade „horného kaštieľa“ viaceré úpravy obytných priestorov. „Dolný kaštieľ“ sa oproti predošlým rokom 1747 a 1754 výraznejšie nezmenil, ale dostal úplne novú šindľovú strechu. V opevnenom areáli oboch budov zostala fontána s erbom Zelemériovcov. Pri veži „horného kaštieľa“ spomenuli, že mala štyri podlažia. Popis prízemia kaštieľa sa zhodoval s rokom 1754, pričom zaznamenali, že v kuchyni urobili novú pekársku pec a dali niekoľko nových drevených mreží na okná.29 Oproti predošlým rokom zaznamenali podrobný súpis prvého poschodia, kde došlo k viacerým úpravám smerom k barokovej modernizácii. Na poschodie sa šlo po kamenných schodoch vo veži. Z nich sa vošlo do pitvorčeka, z ktorého sa doľava smerom na západ vstúpilo do prvej svetlice otočenej na juh, kde bola nová obyčajná zelená kachľová pec a jedno okno s novými doskovými okenicami. Zo svetlice sa prechádzalo do druhej svetlice s novou mimoriadne cennou zelenou kachľovou pecou a dvomi úplne novými oknami. V deliacej priečke medzi prvou a druhou svetlicou viedol v stene komín odvádzajúci dym z vykurovania oboch kachľových pecí. Odtiaľ sa išlo do strednej svetlice s novou doskovou podlahou, dvomi novými zasklenými oknami s maľovanými zelenými talianskymi okenicami a „nádhernou talianskou“ zelenou kachľovou pecou, zdobenou zlatými girlandami, čiernou orlicou a erbom rodu Eszterházy. Keď pec dávali cez dvere do svetlice, čiastočne ju poškodili, ale miestny tehliar ju opravil. Stredná svetlica mala troje dverí, z ktorých jedny viedli do druhej svetlice, druhé do „sály alebo paloty“ a tretie do štvrtej svetlice oproti horám. V štvrtej svetlici sa nachádzali dve nové okná a nová obyčajná zelená kachľová pec. Z tejto svetlice sa vstupovalo do susednej komory s jedným zaskleným oknom bez okeníc. Všetky okná a dvere uvedených svetlíc na západnej strane v roku 1759 doplnili „francúzskymi“ závorami a natreli „železnou“ farbou. Zo 27 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1754, no. 32. 28 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 69, fasc. 6, rok 1760, no. 22. SZLUHA, Márton. Nyitra vármegye nemes családjai II. kötet L-Z. [CD-ROM]. Budapest : Heraldika Könyvkiadó, 2005, Rajcsányi, Rajcsányi, tabuľka II. Genealogická tabuľka rodu Esterházy dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/esterhazy1.html. 29 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1760. 66 spomínaného pitvorčeka sa cez dvojité dvere so zeleno-červeným náterom vkročilo do „veľkej paloty“. Dvojité okná pitvorčeka na východnej strane mali nové drevené mreže. Východným smerom sa v pitvorčeku pristúpilo k dverám do ďalšej svetlice s jedným novým oknom s drevenými mriežkami a pripojeným záchodom. Odtiaľ sa šlo do podobnej svetlice bez dverí s novými oknami s drevenými mrežami, otočenými smerom k horám. Medzi oboma spomenutými svetlicami bol síce v stene komín, ale zatiaľ v samotných miestnostiach nestáli žiadne kachľové pece. V palote síce nebola žiadna kachľová pec, ale v jej strede existoval kozub vykurujúci aj svetlice susediace s palotou a obrátené na stranu k horám. Jedna svetlica na bočnej strane paloty mala nové dvere obrátené k horám s novými „francúzskymi“ závorami natretými „železnou“ farbou a jedno okno oproti horám so sklom v terčíkoch a vonkajšou maľovanou „talianskou“ okenicou. Napravo od posledne menovanej svetlice sa po schodoch vystúpilo do ďalšej svetlice s novou kachľovou pecou s pripojenou komorou so vstupom do záchodu. Obe miestnosti podobne ako ostatné zaopatrili novými oknami. Z pitvorčeka viedli drevené schody aj do krovu. V roku 1758 opravili celú strechu kaštieľa a do steny paloty vsadili červený mramorový kameň s erbom Zelemériovcov. Pri kaštieli sa rozprestieral ovocný a slivkový sad so sušiarňou ovocia. Za kaštieľom smerom na sever sa rozkladala „panská“ záhrada ohradená vysokým plotom a v strede s kamennou fontánou s dvomi kovovými nádržami, kade stekala voda.30 Adam Rajcsányi si Nitriansku Blatnicu zvolil za svoju hlavnú rezidenciu, a preto pokračoval v ďalších úpravách kaštieľa, ktoré zaznamenali 14. mája 1763 zástupcovia Nitrianskej stolice pri obhliadke rezidencie, aby bolo jasné, čo nechal medzitým od roku 1760 opraviť. Obnovený objekt stelesňoval zároveň Adamovo postavenie radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady. V prvom rade spomenuli, že obnovili opevnenie okolo kaštieľa spolu s vežami v jeho rohoch. Veže a úseky opevnenia pokryli novým šindľom a zmenilo sa čiastočne využitie nárožných veží. Vežu v západnom rohu, ktorá slúžila ako stajňa a bola v dezolátnom stave, opravili a urobili schody do krovových priestorov na uskladnenie sena. Dosiaľ nevyužívanú vežu v južnom rohu nanovo obielili a opravili. Tretiu nevyužívanú vežu vo východnom rohu zmenili na svetlicu a doplnili komínom. Štvrtú vežu slúžiacu ako vozovňu opravili a obielili. V „dolnom kaštieli“ upravovali iba pivnicu. V „hornom kaštieli“ v svetlici, kde býval Adam Rajcsányi rozobrali zelenú kachľovú pec a preniesli ju do inej svetlice a urobili novú zelenú „tabuľovanú“ kachľovú pec. Podlaha dostala nové laty a na okná osadili dve nové zelené „talianske“ okenice. V štvrtej rohovej svetlici zo súpisu z roku 1760 dali tiež nové podobné zelené okenice a novú doskovú podlahu. Vedľajšiu komoru zmenili na svetlicu, nanovo omietli, zväčšili okná a umiestnili sem zelenú kachľovú pec. V susednej komore opravili dvere a okná. V palote pôvodné dve okná s drevenými mrežami nahradili zasklenými. V svetlici, do ktorej sa vstupovalo z paloty smerom na východ, urobili dve nové dvere – jedny do paloty a druhé do záchodu. Cez tretie dvere sa vchádzalo do svetlice, kde jedno okno s drevenou mrežou zamenili za zasklené okno a kam premiestnili zelenú kachľovú pec z prvej spomenutej svetlice na poschodí.31 Po uplynutí dvadsiatich rokov zálohu syn Adama Rajcsányiho Adam Rajcsányi s manželkou barónkou Annou Moraveczovou (∗1753 †1822) 25. augusta 1780 kaštieľ v Nitrianskej Blatnici odovzdali do rúk syna Amálie Limburg-Stirum grófa Kazimíra Eszterházyho (∗1749 †1802).32 Investície oboch Rajcsányiovcov do opráv a zariadenia rezidencie mobiliáriom podľa záložnej zmluvy z 28. februára 1760 Eszterházy rekompenzoval. Na základe dohody z 26. mája 1781 Eszterházy zaplatil Rajcsányimu 3 000 zlatých za opravy 30 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1760. 31 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1763, fasc. 6, no. 27. 32 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 69, fasc. 6, rok 1780, no. 38. SZLUHA, Nyitra vármegye II, Rajcsányi, Rajcsányi, tabuľka II. Genealogická tabuľka rodu Esterházy dostupná na internete 28. júna 2016, www.genealogy.euweb.cz/hung/esterhazy1.html. 67 budov a trovy súdnych sporov pri sceľovaní majetkov a ďalších 30 000 zlatých za investície do poľnohospodárstva, hospodárskych hnuteľností a nábytku.33 Po vrátení kaštieľa 8. júla 1782 vznikol nový inventár, ktorý zachytil na rozdiel od predošlých súpisov aj zariadenie rezidencie. V „hornom kaštieli“ sa na prízemí v „dolnej palote“ nachádzali štyri skrine, dve truhlice na zeleninu, malá truhlica na sušené ovocie, v „zadnej komôrke“ pri záchode sud, v „prednej komôrke“ pri záchode veľká truhla na sušené ovocie, v komôrke na strane vchodu do paloty múčnica a rôzne kuchynské predmety v svetlici v susedstve kuchyne a kuchyni. Na poschodí zapísali „hornú palotu“ so sedemnástimi obrazmi a niekoľkými kreslami, záchod, „zadnú komôrku, prednú komôrku“ s mangľom na bielizeň, svetlicu pri vchode do paloty, kde skladovali drevo, susednú svetlicu s dvomi posteľami kúpenými v Bratislave a tromi obrazmi, svetlicu z pravej strany „malej sály oproti záhrade“ s tromi stolíkmi, ôsmimi obrazmi a zelenou kanapou. Podľa zariadenia „malej sály“ bolo zrejmé, že slúžila ako jedáleň, kde bol mramorový stôl, dvanásť zelených stoličiek, sedem portrétov, príborník, jedno veľké zrkadlo a viaceré stoly. Za jedálňou existovala po ľavej strane oproti „dolnému kaštieľu“ svetlica s tromi obrazmi, posteľou pre jeden pár, piatimi zelenými kanapami a väčšími kreslami. V susednej svetlici našli jednu posteľ, dve kožené kreslá a tri obrazy. Z dolného kaštieľa spomenuli iba svetlicu, kedysi slúžiacu ako kaplnku, s posteľou a stolom.34 Kazimír Eszterházy disponoval inými kaštieľmi, a preto 3. apríla 1784 kaštieľ a príslušné panstvo Nitrianska Blatnica prenechal za 54 000 rýnskych zlatých Jánovi Zerdahelyimu (∗1731 †1785) a jeho manželke Juliane Motesiczkej (∗1733 †1797) a ich dedičom obojeho pohlavia. Eszterházy predal majetok, aby nedošlo k rozpadávaniu sa budov v dôsledku nepotrebnosti rezidencie na vlastné bývanie.35 K následnému odovzdaniu držby do Zerdahelyiho rúk došlo 15. apríla 1784. Zerdahelyi zastával post podžupana Nitrianskej stolice a bol kráľovským radcom. Spolu s manželkou striedavo žili aj v Bojnej, a preto Nitrianska Blatnica zatiaľ slúžila ako pobočné sídlo a situácia sa zmenila až po osamostatnení Zerdahelyiho štyroch synov a zatiaľ písomne nepodloženom vyčlení kúpeného kaštieľa Pavlovi Zerdahelyimu (∗1760 †1824).36 Pavol Zerdahely patril k najvýznamnejším členom rodu, bol cisársko-kráľovským komorníkom, rábským a ostrihomským županom, radcom Kráľovskej miestodržiteľskej rady, rytierom Radu sv. Štefana a v roku 1802 ho povýšili do grófskeho stavu. Pavlova manželka barónka Anna Hunyadyová uviedla mladého Františka Palackého do vyššej spoločnosti a umožnila mu stať sa vychovávateľom v uhorských šľachtických rodinách. Získala aj najvyššie ženské vyznamenanie Rad Hviezdového kríža.37 Po smrti bezdetného Pavla Zerdahelyiho kaštieľ istú dobu spravovala pozostalá vdova a pred rokom 1838 prešiel do rúk Pavlovho synovca Viktora Zerdahelyiho (∗1812 †1879), ktorý však žil na otcovskom majetku v Malante a kaštieli svojej manželky grófky Eleonóry Pongráczovej v Mnešiciach (∗1801 †1848). Vo Viktorových rukách ostala Nitrianska Blatnica minimálne do roku 1841.38 Viktor Zerdahelyi buď v roku 1848 alebo predtým predal kaštieľ Gustávovi Appelovi (∗1804 †1903), ktorý Nitriansku Blatnicu užíval až do roku 1870.39 Gustáv bol najmladším synom významného hospodárskeho reformátora na panstve Hunyadyovcov v Mojmírovciach. 33 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 69, fasc. 6, rok 1781, no. 41 et A. 34 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 71, szám 5. 35 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 69, fasc. 6, rok 1784, no. 44. SZLUHA, Nyitra vármegye II, Zerdahelyi, Nyitrazerdahelyi nemes és †gróf, tabuľka II. 36 MNL – OL, f. Eszterházy család zólyomi ágának levéltára Uradalmi iratok P 1291, csomó 72, rok 1784, fasc. 6, no 44 et A. SZLUHA, Nyitra vármegye II, Zerdahelyi, Nyitrazerdahelyi nemes és †gróf, tabuľka II. 37 HERUCOVÁ, Marta. Náhrobok Pavla Zerdahelyiho v Nitrianskej Blatnici. In Pamiatky a múzeá, č. 2, rok 2005, roč. 54, s. 61–63. SZLUHA, Nyitra vármegye II, Zerdahelyi, Nyitrazerdahelyi nemes és †gróf, tabuľka II. 38 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej MV SR), Štátny archív v Nitre (ďalej ŠAN), f. Krajský súd Nitra, inventárne číslo (ďalej i. č.) 1007, kartón (ďalej k.) 151. SZLUHA, Nyitra vármegye II, Zerdahelyi, Nyitrazerdahelyi nemes és †gróf, tabuľka II. 39 MV SR, ŠAN, f. Krajský súd Nitra, i. č. 1007, k. 151. 68 Univerzitné vzdelanie získal vo Viedni na Filozofickej a Lekárskej fakulte, kde študoval veterinárstvo. Potom pôsobil na Hospodárskom inštitúte v Stuttgarte a neskôr v Hohenheime. Odtiaľ sa vrátil do Mojmíroviec, kde v rokoch 1830 – 1839 zastával post inšpektora panstva a po smrti otca od roku 1839 bol do penzie ekonomickým riaditeľom domínia Mojmírovce. Získal si veľmi dobré renomé zavádzaním moderných parných poľnohospodárskych strojov pri spracovaní poľnohospodárskych produktov a šľachtením koní.40 V roku 1871 kúpil kaštieľ rakúsky podnikateľ Alojz Haase, ktorý bol v pozemkovej knihe z roku 1878 doložený ako majiteľ rezidencie.41 Po Alojzovi Haasem zdedila kaštieľ jeho dcéra Mária Haase (†1922), vydatá za dôstojníka Kurta Leonhardy, doložená v roku 1904 ako majiteľka rezidencie. Po jej smrti sa dedičom stal jej syn Anton Leonhardy (∗1898), ktorý sa oženil s Alžbetou Winterovou, dcérou nájomcu piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera. Manželia boli poslednými majiteľmi kaštieľa do konfiškácie po skončení druhej svetovej vojny.42 6.3. Analýza ikonografických prameňov Pre poznanie vzhľadu skúmaného objektu po barokovej prestavbe je zásadná kresba areálu z roku 1752. V areáli vymedzenom pravidelným opevnením s na koso orientovanými hranolovými baštami sa nachádzajú dva kaštiele - tzv. Dolný a Horný. Dolný kaštieľ je dvojpodlažná obdĺžniková budova s valbovou strechou členenou vikiermi a komínmi. V osi kaštieľa bol situovaný vstup. Podlažia člení kordónová rímsa. Horný kaštieľ je zobrazený od juhu ako bloková dvojpodlažná stavba s okrúhlymi podkrovnými oknami a manzardovou strechou. Budova pravdepodobne mala šikmý sokel. Čelnú južnú fasádu zvýrazňovala štíhla vstupná veža s portálom a oknami vyšších podlaží. V úrovni 3. NP boli na južnej fasáde veže slnečné hodiny. Veža bola mierne posunutá na východ od osi južného priečelia. V úrovni koruny kaštieľa bola na veži plastická rímsa. Vežu prekrývala cibuľová strecha. Fasády po stranách veže boli dvojosové, s menšími oknami na 1. NP a veľkými oknami 2. NP členenými krížmi. Podkrovie osvetľovali kruhové okná. Medzi 1. a 2. NP prebiehala kordónová rímsa. Západne od kaštieľa bola situovaná studňa. Na severnej strane sa ku opevnenému areálu pripájala oplotená panská záhrada. 40 KERESTEŠ, Peter. Appelovci – hospodárski úradníci aristokracie. In Pamiatky a múzeá, č. 1, 2009, roč. 58, s. 33, 34. 41 MV SR, ŠAN, f. Krajský súd Nitra, i. č. 1007, k. 151. MV SR, ŠAN, f. Krajský súd Nitra, i. č. 526, k. 151. 42 Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Ústredný archív geodézie a kartografie, mapa a parcelný protokol Nitrianskej Blatnice, signatúra Ni 290. KOLLÁR, Miroslav, Šľachtické rody spojené s dejinami Nitrianskej Blatnice v rokoch 1526 – 1918. In TRSŤAN, Drahomír (ed.). Nitrianska Blatnica. Nitrianska Blatnica : Obec Nitrianska Blatnica, 2010, s. 76